Choroba začína v čreve

Pre náš dobrý zdravotný stav nie je dôležitá len zdravá výživa, ale i pravidelná detoxikácia. Väčšina ľudí ani len nepomyslí, že tak ako robia poriadok v byte, je treba občas urobiť poriadok i v našom organizme. Dôležité je telu poskytnúť čas na zbavenie sa nahromadených toxínov, parazitov a odpadu. Základom je očista hrubého čreva, v ktorom sa môže nachádzať i niekoľko kilogramov usadenín a nestrávených zvyškov. Určite ste sa už stretli s informáciou, že až sedemdesiat percent imunity je v našich črevách. Hrubé aj tenké črevo sú popretkávané obrovskou sieťou lymfatických ciev a uzlín, ktoré sú nositeľmi imunity.

Preto východiskom dobrej kondície a pekného vzhľadu je optimálny stav čriev. Základom je zdravá črevná mikroflóra a bakteriálna rovnováha. Človek od nepamäti žije spoločne s nespočetným množstvom mikroorganizmov, predovšetkým baktérií. Niektoré sú pre človeka škodlivé, iné, napríklad baktérie mliečneho kvasenia, sú užitočné. Mikrobiálna rovnováha je významným indikátorom zdravotného stavu.

Ľudský mikrobióm

Každý človek má svoj unikátny mikrobióm a práve ten zohráva významnú úlohu pre udržanie si zdravého a kvalitného života. Už staroveký lekár Hippokrates intuitívne vyjadril obrovský význam čreva v imunitnej rovnováhe tvrdením:

„Všetky choroby začínajú v čreve“.

Ako prvý použil odborný termín „ľudský mikrobióm“ v roku 2001 americký biológ a nositeľ Nobelovej ceny za medicínu Joshua Lederberg. Je dôležité, aby v tele bola zachovaná rovnováha medzi škodlivými (patogénnymi) baktériami a nepatogénnymi. Ak dochádza k nerovnováhe, hovoríme o tzv. dysbióze. Veľmi nebezpečné je ak sa v čreve premnožia patogény vylučujúce toxické látky, napríklad mykotoxíny. Tie cez oslabenú črevnú stenu prechádzajú do krvi a dostávajú sa tak k rôznym orgánom. Spôsobujú vážne ochorenia ako napr. cukrovka, obezita, cievne ochorenia. Na nerovnováhu veľmi citlivo reaguje aj náš mozog, čo následne ovplyvňuje našu náladu a psychiku. Často to vedie až k pocitom úzkosti a depresie.

Dajte zbohom zápche, kŕčom, nadúvaniu a podobným príznakom

Črevná mikroflóra predstavuje komplexný ekosystém, ktorý tvorí viac ako 400 bakteriálnych druhov, aeróbnych a anaeróbnych (Borriello, 1984; Rolfe, 1984; Simon a Gorbach, 1984). Má hlboký vplyv na všetky funkcie, pretože vykonáva intenzívnu metabolickú aktivitu zameranú na syntézu vitamínov, produkciu organických kyselín, plynov a štiepenie aminokyselín Tieto metabolické funkcie v kombinácii s úlohou, ktorú hrá pri činnosti imunitného systému, nás vedú k tomu, že črevnú mikroflóru považujeme za skutočný orgán (Guarner, 2002; Shanahan, 2002a).

V tele sa nachádza viac než 1 kg mikroorganizmov! Je známe, že žalúdočné prostredie s kyslým pH (okolo 2) predstavuje skutočnú chemickú bariéru, ktorá bráni vstupu cudzích baktérií prichádzajúcich z ústnej dutiny do črevného traktu. Počet baktérií sa postupne zvyšuje od dvanástnika k ileu. Koncentrácia a bakteriálna kompozícia nie sú vo všetkých častiach čreva rovnaké. Podstatne sa zvyšuje v hrubom čreve. Fakultatívne anaeróbne baktérie (Lattobacillus ,Escherichia coli) predstavujú dôležité percento (asi 25%) mikroflóry slepého čreva, zatiaľ čo v stolici jednoznačne prevažujú striktne anaeróbne baktérie (Bifi do-baktérie, Bacterioides a Clostridae). V hrubom čreve je pomer anaeróbnych a aeróbnych baktérií 103: 1. Zloženie mikroflóry je dosť stabilné a pomerne ťažko sa mení.

Čo poškodzuje črevo

Črevný mikrobióm často narušujú hnilobné baktérie pochádzajúce z nekvalitných potravín, ale aj infekcie, poruchy vyprázdňovania, nízka konzumácia čerstvej zeleniny a ovocia, stres, alkohol, fajčenie, hormonálna antikoncepcia, chemoterapia a rádioterapia,  niektoré lieky. Aj prehnaná hygiena zoslabuje imunitný systém, ktorý prakticky nemá čo stimulovať. Najviac vedie k destabilizácii črevnej flóry nesprávna výživa, ktorá je príčinou napr.a cukrovky 2. typu, srdcovo-cievnych chorôb, rakoviny, artritídy, depresie. Spoločným menovateľom u týchto ochorení je chronický zápal, za ktorým je práve črevná dysbióza.

Funkcie mikroflóry

Teda už vieme, že medzi imunitným systémom a črevnou mikroflórou existuje silný vzťah. Okrem známej tráviacej funkcie predstavuje črevo dôležitú deliacu bariéru medzi vonkajším a vnútorným prostredím. V priebehu života jednotlivca sa črevná sliznica dostáva do kontaktu s nevyčísliteľným počtom antigénov (baktérie, vírusy, parazity, potravinové antigény, lieky a rôzne ďalšie chemické zlúčeniny). Je preto nevyhnutná primeraná imunitná ochrana. Túto úlohu plní lymfoidné tkanivo v čreve.

Lymfatický systém čreva a imunita

Lymfoidné tkanivo je tvorené lymfocytmi prítomnými medzi epitelovými bunkami. Pri kontakte s antigénom (potravou alebo baktériami) sa aktivujú T lymfocyty a B lymfocyty. Tie migrujú smerom k lymfatickým uzlinám a nakoniec sa dostávajú do krvného obehu. Odtiaľ sa môžu dostať do iných orgánov, alebo sa vrátiť do zažívacieho aparátu a do epitelu sliznice. Ak imunitný systém stratí schopnosť rozlíšiť škodlivé antigény od neškodných, imunitná reakcia by sa mohla obrátiť na neškodné zložky potravín alebo „priateľské“ baktérie, čím sa môžu vyvolať alergické prejavy, alebo dokonca chronické choroby. Obrovskú úlohu zohráva aj sekrécia hlienov v čreve, ktoré sú schopné zachytiť a vylúčiť väčšinu mikroorganizmov vďaka peristaltickým pohybom. Intestinálny imunitný systém musí byť schopný „pochopiť“, proti ktorým bakteriálnym druhom bojovať a ktoré tolerovať.

Obrana proti exogénnym baktériám

Aj samotné baktérie v čreve sú ochranou proti infekciám spôsobeným exogénnymi baktériami, ktoré sa dostávajú do jedla, súťažia s nimi o metabolické substráty, vyrábajú látky s antibakteriálnou aktivitou. Porušenie rovnováhy medzi pôvodnými druhmi baktérií môže umožniť kolonizáciu patogénnymi baktériami, alebo spôsobiť nadmernú proliferáciu pôvodných druhov. Môže to byť spôsobené rôznymi príčinami ako sme spomínali vyššie. napr. podávanie antibiotík, nekvalitná strava, stres atď.

Metabolická aktivita mikroflóry a metabolizmu estrogénov

Strava chudobná na vlákninu a bohatá na tuky môže ovplyvňovať enterohepatickú cirkuláciu estrogénov, čo je jeden z dôvodov, prečo má rakovina prsníka v niektorých populáciách vyššiu prevalenciu. Dokazuje to, že strava s nízkym obsahom tuku a bohatá na vlákninu v zelenine, má ochranný účinok pred vznikom tohto typu nádoru. V skutočnosti je často strava bohatá na tuky neoddeliteľne tiež bohatá na nasýtené mastné kyseliny, čo je faktor, ktorý sám o sebe zvyšuje riziko vzniku rakoviny prsníka.

Genéza mikroflóry

Pri narodení je črevo sterilné. V priebehu niekoľkých dní je kolonizované mikroorganizmami z rôznych zdrojov. Faktory ovplyvňujúce kvalitu mikroflóry sú početné. V praxi je kvalita črevnej flóry dôsledkom selekčných procesov, pri styku baktérií matky alebo z prostredia s črevom novorodenca. Preto je dôležitý pre budúce zdravie dieťaťa prirodzený pôrod. Rozhodujúcim faktorom je výživa. U dojčených detí prevažujú bifidobaktérie a laktobacily v porovnaní s inými potenciálne nebezpečnými druhmi u detí na umelej výžive, (Escherichia coli, Stafylokoky a clostrídia).